Móric Kurvány osobne, najznámejší sprívodco v celom Komárne, ba možno aj na celej južnej strane Dunaja, aj keď niektorí tvrdzá, že Béla z Patiniec má lepší prízvuk… ale to len kecy!

No tak počúvaj ma, kedz si už tu. Ja túto moju robotu robím už odkedy som mal osem rokov a hral som sa na sprievodcu so psom, kerý bol hluchý jak poleno. Ale ver mi, vtedy som už vedel, že Komárno je epicentrum všetkého, čo má dušu. U nás né je len história, u nás je feeling, chápeš? Atmoszférá!

Zoberiem ťa do pevnosti, a tam ti ukážem miesto, kde vraj straší vojak z roku 1848, čo sa zamotal v katakombách a dodnes hľadá svoj gulyás. No né že by som mu ho doniesol, ale raz som tam cítil čudný smrad… možno aj valami boszorkány.

A keď dojdeme k Európskemu nádvorí, no tak tam ti poviem – každý dom má iný štýl, lebo každý štát je iný. A ja vždy hovorím: “Vidzíte? Takto nejako vyzerá Európa, keď sa všetci snažia, ale aj tak to skončí tým, že niekto zaparkuje jak cigán pred Lidlem.” Né že by som mal niečo proti, ale treba to povedať na rovinu.

Turisti ma zbožňujú. Hlavne tie nemecké dôchodkyne, keré furt dojdú a hovoria: “Ah, Moritz, du bist sehr charmant.” A ja len kývnem a poviem: “Köszi szépen, Frau Helga.” Čo by som im nepovedal, keď mi aj čokoládu donesú.

A klobásy? No šak bez klobás by som ani nevstal z postele! Na trhu poznám každého predajcu. Keď dojdem, všetci kričia: “Móric, poď sem, máme čerstvé!” A ja len: “Jó van, hozzad!” A už mi aj balí, už mi aj dáva paprikovú, čo štípe tak, že aj Švéd by zložil sekeru.

A keď ti ukážem ten náš most, čo vedie do Maďarska, vždy poviem: “Tu končí Slovensko a začína dobrodružstvo.” A oni sa smejú, ale nevedia, že ja to myslím vážne.

Tak keď dojdeš do Komárna a nevidíš mňa – tak si nebol v Komárne. Bo bez Mórica Kurványho je to len obyčajná prechádzka po chodníku. Ale so mnou? To je zážitok. To je show. To je... életérzés. 😎

Na brehu Dunaja, tam kde voda smrdí jak zmiešanina piva, repelentu a histórie, tam trávim leto s dôchodkyňami, čo nosia šľapky Adidas a volia Fica aj keď si myslia, že je ešte furt premiér. "Móric, poď sem, ukáž nám svoje mapy!" — kričia na mňa, keď len vytiahnem opálený biceps. A ja že: „Mapa? Mám aj GPS, aj občiansky, aj očkovací preukaz, čo chceš vidieť?“ 

Každé ráno začínam pri bufete "U Ožranej Korytnačky", kde mi Joli néni mieša mojito z mätových lístkov, čo rastú za záchodom a plesnivym chlebom. Vždy mi hovorí: „Móric, do toho ti ešte kvapnem trochu borovičky, nech máš náladu!“ A ver mi, po treťom pohári začnem vysvetľovať dejiny Rakúsko-Uhorska tak presvedčivo, že aj lastovičky z Rakúska pristávajú na móle a počúvajú. 

Najprv zablúdime k poličke s kondómami – ja už mám oči jak sokol, keď hľadám dureksy XXL. No a dôchodkyne začnú šušlať, že by si do toho ukryli aj kefírik, aby im nikto neukradol ten „tejtermék“. Však ty vieš, kefír je svätý, jasné? Tak sa napchávali tie bielučké fľaštičky do kondómov a šupli to do kabelky.

Lenže pri pokladni, keď babky položili balíček na pás, počuť len „pffssst!“ – celý kefír praskol vo vnútri, a kondómový obal sa rozvrtel, akoby vybuchol šampón! Kefírová pena lietala vzduchom jak snežný karfiol. Dôchodkyne zostali stáť s otvorenými ústami, kefírové škvrny na šatách a na brade.

A keď videli ten chaos, hneď volali SNS– Super Upratovaciu Četu, vedenú sámym Andrejom Dankom. Danko v prilbe, s mopom v ruke a hurónskym smiechom kričal: „Gyerünk, babus, teraz to dáme dokopy!“ A celá četa sa vrhla do kefírových kaluží, zametali, mopovali, a ešte tansovali polku čardáša, aby to celé lepšie vyzeralo.

A my sme tam stáli, Móric Kurvány a moje milé dôchodkyne, a smiali sa až za ušami – lebo kde inde uvidíš lakocinky prasknúť, SNS četu tancovať a kefírovú bielu armádu v akcii! 😜

Potom sme vkročili do kostela – pardon, do temploma – a tam sa dôchodkyne s ružencami v rukách modlili, aby voľby vyhral pán Fico. Aj keď ja, Móric Kurvány, nie som práve nábožný človek, rozhodol som sa ukázať svoju umelú zbožnosť a vybral som sa zahrať na varhany.

Začal som fatálne nadšene: „Én Magyarország!“ – a za ním som pridal ďalšie maďarské pecky:

• „Tavaszi Szél Vizet Áraszt“

• „Szép Vagy, Gyönyörű Vagy“

• „Holnap Hajnalig“

• „Minden Éjjel Szeretlek“

Dôchodkyne tlieskali jak v koncertnej sále, radovali sa a vykrikovali „Uramisten!“ každý raz, keď som trafil správny akord. V laviciach vytiahli fľašky borovičky – lebo bez pálinky nie je žiadna pravá omša – a potajomky chlastali medzi modlitbami.

Keď som dohral poslednú vetu, babky spoločne zvolali: „Ámen és Hajrá Fico!“ a začali sa modliť pánu Bohu, aby dal všetky hlasy nášmu favoritovi. Ja som len kýval a popritom šeptal: „Dobré ráno, babičky, dnes si užijeme politický cirkus!“

A tak sme tam, v tom stručnom splynutí náboženstva a politiky, prežili omšu, kde namiesto ticha zneli hymny a namiesto víťazného pódu stoja dôchodkyne s borovičkou – to je Komárno, to je život!

Modre LMky po omši sú sväté tradícia v Komárne. Hneď po poslednom „Ámen“ vybehne banda dôchodkýň na námestie, vytiahnu tieto posvätne tyčinky a zapália ich spoločne, akoby modlitbu predlžovali dymom.

Ja, Móric Kurvány, dám im zapáliť z mojich vintage zapaľovačov, keré majú rytiny z čias monarchie. Fajčíme jak stachanovci, rozprávame sa o politike, pálčivých témach a zbožnom Ficovi.

Babky oceňujú, keď pridám trochu pálinky do dymu, lebo vraj to zlepšuje chuť. V tých chvíľach Dunaj šepká, že najlepšia lobby je dymová, a my s úsmevom kývame: „Na zdravie, drága barátnőkka!“ V tom momente aj kňaz privoní k dymu a povie: „Szép, naozaj!“ 

„To je demokracia po našom,“ vraví Móric a odpíja si ristretto. Jedna babka vyťahuje petičné papiere z podprsenky, druhá lepí plagáty „Fico örök!“ na vitrínu vedľa menu dňa.

Plán je jasný – ráno sa ide pred parlament, spievať hymnu Fica, rozdávať chlebíčky s bryndzou a v pozadí cigánska kapela hraje remix „Tisícročná včela“ s beatom od DJ Dzurindu.

„Keď to neprejde, vypálime espresso stroj a zoberieme kávovar ako rukojemníka,“ kričí Joli néni a zapíja tiramisu borovičkou. Takto sa v Komárne tvorí revolúcia – v kaviarni, s cigánskym srdcom, dôchodcovskou vôľou a talianskym kofeínom v žilách.

Prišli jak vietor z Báčskeho Petrovca, s plastovými taškami z Lidla a tupým pohľadom človeka, čo vie zohnať šmirgeľ, kalašnikov aj záchodové prkno na jednom mieste. Srbskí migranti. Neslušní, tvrdí, nekompromisní. A ja, Móric Kurvány, som si ich hneď obľúbil – lebo nenávidia Slovákov, ale keď poviem „jó napot kívánok“, rozžiaria sa im oči jak diódky v škode 100.

Títo borci nevedia, čo je daň, ani čo je hygiena, ale vyriešia ti strechu, dvere aj telo svokry za jedno popoludnie. Každý má tetovanie v azbuke, nosí lacné okuliare z pumpy a miesto pozdravu ti dajú facku, ak si príliš beloch. Móric ich volá “moji srdcoví tankisti”, lebo idú rovno, bez pravidiel.

Zasadajú v Komárne pri kontajneri za Teskom, varia si kávu v starom hrnci z munície, a keď zbadali slovenského colníka, kričia „kurva mátyás, ideme do Maďarska, tam je budúcnosť!” A tak ich milujem – praví antislováci, ale srdcom všetci magyar barátok.

Keď im poviem „szlovák nyelv?“, smejú sa a ukazujú prostredník. S týmto materiálom, veru, postavíme nový Komárno. Bez slovenčiny, len z lásky k paprikám a granátom.

V Dunajskej Strede je barber shop, kde sú barberi nonstop na mol – volá sa “U kokota”. Tam ti za fľašu borovičky ostrihajú chlpy na nohách do tvaru mapy Uhorska. Jeden z nich, Gábor, má v jednej ruke strojček a v druhej borovičku, a keď sa ho spýtaš, čo strihá, povie: „Neviem, ale to tvoje CDcko na hlave sa mi toci!“

Zákazník kričí, že chcel len kotlety, ale má na lýtkach vyholeného Attilu Vega. Na konci ti to ofúkajú paprikovou vodou a zapíšu ťa do knihy „Férfi Szőr História”. A ešte ti na cestu dajú cibuľu. Gratis.

V jednej komárňanskej garsónke, čo patrí nemenovanému pánovi s menom Jozef Cigan Hronský, sa zrodil architektonický zločin tisícročia – pisoár s hovnom v strede kuchyne. Niekto to volá nehygienické, niekto umenie, ale on to nazýva praktický multitasking.

„Keď varíš guláš a pritlačí ťa, len sa otočíš a cink – rovno do pisoára! A ak máš šťastie, hovno už tam je, tak aspoň nie si prvý,“ vysvetľujem Slovenským turistom v komárne...

Návštevy zvracajú, ale maďarskí turisti si to fotia a volajú to „gasztro performance”.

Narodil sa v osadze, kde aj kravy majú piercing. Jeho mama ho chcela pomenovať „Kevin Ronaldo“, ale otec zistil, že to sa ťažko kričí cez smetiaky, tak ho nazvali jednoducho – Cigán. Meno jak facka, ale chalan ho nosí hrdo ako zlatú reťaz z Kinder vajca.

Keď sa predstaví, hovorí: „Volám sa Cigán, povolaním – Cigán, a robím… no vlastne nerobim.“ Žiadne zbytočné rozprávky. Vie ukradnúť krumpľu zo záhrady tak potichu, že aj pes len kývne labou a ide ďalej spať.

Rád tancuje, aj keď nehrá hudba, a keď príde kontrola zo sociálky, okamžite hrá mŕtveho. Legenda.

FK Borovička Veľký Krtíš je slávny tím z dediny, kde je viac krčiem ako domov. Hrajú IV. ligu, ale pijú ako extraliga. V tíme je pár potmavších borcov, ktorých rýchlosť by im závidel aj Bolt – hlavne keď zmizne lopta z ihriska.

Diváci si zvyknú nosiť vlastné lopty, lebo v 60. minúte zvyčajne niekto z hráčov zakričí „Faul!“ a potom aj s loptou zmizne v neďalekom kroví.

Tréner len mávne rukou a kričí: „Nevadí, chlapi, hlavne že máme ešte borovičku!“ A zápas pokračuje s plesňavým melónom namiesto lopty.

V Šali zavreli škôlku, lebo z vodovodu tiekla obyčajná voda! Šok, panika, szégyen! Rodičia znechutene odvážali deti preč, učiteľky plakali do termosiek. Inšpekcia skonštatovala: „Kde netečie maďarská borovička z kohútika, tam nemá škôlka čo fungovať!“

Deti odmietali piť vodu, kričali: „Kde je pálenka, néni?“ Kuchárka bola v šoku – namiesto flambovaného guľášu len suchý chleba s vodou.

Starosta sľúbil nápravu: nový destilátor priamo v kotolni a každý piatok ochutnávka pre rodičov. Bez borovičky v rozvodoch? Žiadna prevádzka! Žiadna výchova! Žiadna budúcnosť!

Móric objavil nový domáci biznis: homemade riedidlo na ceruzky. Vraj keď do kávovaru naleješ slivovicu, primiešaš jar, tri žuvačky z podlahy autobusu a zakričíš „Sziasztok!“, vyrobíš elixír, čo rozmaže aj detské kresby na stene.

Použitie? Jednoduché. Namočíš ceruzku a zrazu z nej ostane len vôňa rozpusteného dňa. Babky to používajú aj na hemoroidy, vraj to štipká, ale „aspoň vieš, že to účinkuje.“

Móric plánuje expanziu do Tvrdošína, kde ešte stále veria, že riedidlo je len do laku. A jeho? Je aj na dušu.

V mestečku zvanom Čadca, kde sa realita mieša s kapustnicou a ticho vonia po Horalkách, sa stalo nevídané. Miss Zemiaková Princezná 2025, hrdosť celého okresu, sa v učebni chémie rozhodla zanechať svoj odkaz – priamo do umývadla.

Grcalo sa kráľovsky – zmes nikotinu, ohovarnia a sebechvaly do umyvadla vytvorila novú biozónu. Umyvadlo sa odvtedy volá „Zlatá misa“.

Vice miss školy plakaloi. Upratovačka odmietla zasiahnuť bez exorcistu. A Zemiak? Pokojne odišla s korunou, kričiac: „Neľutujem nič, aj zemiaky majú city! Možno hodím ešte jednu šablu po ceste z učebne“ Čadca nezabudne. Nikdy.

Šukaj Eštok, náš milovaný minister sexu, sa zjavil z ničoho nič ako z mokrého sna televíznych debat. Sako napnuté, pohľad ako jeho čajky v strip clube na tyči. V parlamente nehovorí o zákonoch, len šepká: „Orgazmus pre každého občana.“

Jeho volebné heslo? „Viac dier, menej daní.“ Každý piatok robí stripties terapiu v NR SR – v srdieckovych tangacoch, s dildom v ruke a najebanym pohladom. Ministerka kultúry ho už dvakrát chytila za zadok a vyznala sa: „Tohto muža by som si dala vytesať do ústavy. Len najprv musí on vytesať do mňa“

Šukaj Eštok. Meno, čo postaví národom

Rudo Žhuljak – nikotínový kráľ, tabakový prorok a vládca všetkého, čo smrdí po pofidérnosti a zadymených plúcach. V jednej ruke igelit s obsahom neznámej látky, v druhej IQOSku, v ústach nabite Pablo a za uchom ešte ohorok z cigarety. za kazdym jeden. 

Jeho pľúca majú zvukový profil ako motor z Trabanta, ale na telesnej výchove dobehne aj školníka. Len aby mu nadal nech si robi robotu poriadne.. Húli ako okresná fabrika... Rudo je športovec! – behá, skáče a boxuje s vlastnou zavislostou. Hovorí sa, že keď si zapali jointa a dá si šňupací tabak, vie na chvíľu vidieť molekuly nikotínu tancovať čardáš.

Kráľ Rudo. Žije v dyme. Vládne chaosu. 

Na rozkradnutom tehelnom poli a ostatných bratislavských sidliskach pri Dunaji to opäť ožilo – naši známi cigáni z protestu za Fica a bývalí zberači železa sa pustili do nového projektu. Tentoraz opäť nekradnú, iba si požičiavajú tehly (nevratia ich), aby si pri rieke postavili romantickú chajdu s výhľadom na maďarské ploty a ich osadu na druhej strane Dunaja.

Každá tehla má príbeh – jedna bola v základoch ZŠ, druhá možno v komíne bývalého kravína. Policajti prechádzajú okolo, kývnu hlavou, jeden si aj odložil dve tehly do kufra.

„Nech žije Fico a tehla!“ kričia stavitelia s pivom v ruke. Dunaj sa smeje. Maďarsko mlčí.

Dôkaz, že bryndzové halušky majú pôvod v Juhoafrickej republike? Je to jednoduché! Historici už dávno zistili, že ich vynálezca, Ernő Rubik, sa inšpiroval pôvodnými receptami zo svojej tajnej cesty po juhoafrických kolóniách, ktoré vtedy patrili pod maďarskú správu.

V skutočnosti Rubik nemal len Rubikovú kocku – mal aj bryndzový kocúr. Keď spoznal tradície afrických domorodcov, obohatil ich o zemiaky a kyslú smotanu. Výsledkom bola táto geniálna pochúťka. Maďari už roky tajne vymieňajú kocky za halušky v každej krajine, kde nie je snaha prijať EU zákony o mliečnych výrobkoch.

Učiteľka fyziky sa v poslednej dobe rozbehla jak ventilátor v zadusenej kúpeľni. Keď žiaci nechcú odpovedať, vyhráža sa, že ich „zavesí do prievanu“, aby im „roztočilo gule do opačného momentu zotrvačnosti“. Jeden odvážlivec – Káčer – sa len pokúsil hľadal mapu Modavska, neexistujúcej krajiny... a jej reakcia? Zhabala mu notebook, napísala poznámku do žiackej: „Nevhodná geopolitika počas výkladu o magnetickom poli.“

Peter Parker dnes verí, že prievan nie je len pojem, ale stav duše pod pedagogickým terorom.

to nie je len desiata, to je štátny experiment s pozornosťou žiakov. V školskom bufete sa už nepredáva len treska a žemľa, ale aj igelit s kryštalickym pervitínom, ktorý ťa nakopne viac než vyučko s triednou.

Hovorí sa, že keď si dáš dve kofoly a trošku si potiahneš slamkou, získaš dočasný prístup k 4D realite.

Jeden druhak tvrdí, že po perniku od mikulasa videl bufetárku rotovať okolo vlastnej osi.

Parno v bufete nie je droga. Je to stav rovnovahy, dobry na smäd po treske a halucinácie s horčicou.

muž, mýtus, drak s golierom. V pondelok ráno ešte robí inventúru marihuany v mestskom úrade, ale o 14:00 už sedí v kaviarni s bohatou maminou, čo má dieťa v súkromnej škôlke a jazdí na nejakom poriadnom SUV, ktoré je drahšie než panelák v Komárne.

Boris ju očarí vetou: „Ty si jak faktúra bez DPH – čistá a nedotknutá.“ A ona už rozopína výstrih.

Často sa stava ze takto rychlo táto mamina otehotnie... hmm? Bude to tým DPH? Alebo nám boris niečo tají?

Je to monštrum ktoré vedie stranu Sme Rodina, a pritom je to kurevník prvej triedy... Raz ho jedna milfka presla svojim novym AMG A63 Coupe odvtedy nosi na svojej hlave lesenie.

Bol raz jeden kokotko, čo si o sebe myslel, že je strašný boss. V skutočnosti však jeho výbava v plnej pohotovosti ledva atakovala hranicu 12 centimetrov.

Dedinské legendy dokonca hovoria, že keď mal 16 rokov, podarilo sa mu zaseknúť si špáratko pod predkožkou. Áno, bol trošku z socialne slabšej rodiny, a nebol veľmi bystrý. 

Legenda hovorí o Kráľovi nugetiek, ktorý v noci spí so kebabom pod vankúšom.

Vo dne je burgerovým veľmajstrom, čo vie otočiť gril pohľadom a pozná presný počet cibuliek v každej porcii.

Poobede sa mení na bufetového inšpektora, čo čuchom rozlíši starý hermelín od toho "extra vyzretého".

A večer? Večer sa stáva futbalovou mažoretkou. Nie pre zábavu – ale preto, že niekto musí roztlieskať aj tretiu ligu, keď prehrávajú 0:6. 

Boli raz dvaja najebanci a tocili vlogy, bohuzial jeden z vlogov unikol na verejnost a dostal sa ku takzvanej inkriminovanej osobe menom piČa. bolo to velmi kriticke obdobie najma pre osobu ktora na videu znasilnovala vankus druheho najebanca, ktory si od neho vypytal tierlist druhaciek. Bohuzial, najebanec domaci svoj tierlist neprezradil a dopadlo to - dovolil by som si povedat velmi tragicky pre najebanca cezpolneho. Mierova dohoda bola vyfaflena na balkone - Davidoff. Slim. Out.

V meste sa zacala vyskytovať choroba "Dj pult na hlave" alebo aj ludovo - gramofonová platňa. Nie je to vždy katastrofálne ale vie to narobiť nepríjemnosti potomkom a looksmaxxingu. Avšak naši známi dostali ponuku na transplantaciu vlasov kde im zasejú na hlavu trávnik. Povráva sa, že pokial sa podmienky zdajú moc dobré - napr. 5 hviezdičkové ubytovanie, krab na ranňajky, môže ísť o pokus vám do hlavy nainštalovať mikročip aby vas mohol ovladať SMER Socialna Demokracia, ako auticko na ovládanie.

Vstúpiš do Považskej a okamžite máš pocit, že je rok 1978 a za rohom stojí čerstvo natretý panelák, ktorý bude v roku 2025 stále čerstvo natretý, ale iba na jednej strane. Na námestí hrá rozhlas nejakú hymnu, ktorej nerozumieš – znie to ako keby Lenin s harmonikou robil remix československých ľudoviek. Tržnica zatvára o 11:37, lebo tak to bolo “za starých dobrých čias”, a všetci to dodnes rešpektujú. Chceš si kúpiť obyčajný rožok. Súdružka predavačka sa ťa spýta na rodné číslo, meno prababičky zaslobodna a prečo si si dovolil vstúpiť do jej obchodu bez pisomneho suhlasu gustava husaka.

Zistíš, že na Slovensku stále sú menšiny kde existuje takzvany komunistický checkpoint – len o tom nikto nehovorí nahlas. Lebo by ich zavreli do gulagu,

Vyjdeš z Považskej, prejdeš 20km a zrazu krutá realita slovenska končí a akokeby ti prepne do mozog z DLCčka - "Považska - My worst Nightmares" na DLC "Puchov - the Golden City".

Autobusy tu majú klimatizáciu, koše sú z nehrdzavejúcej ocele, narozdiel od pohodených  kartonovych krabíc pod diaľnčnym mostom ako v inych okresoch blízko tejto veľmoci, a aj lavičky tu majú väčšiu hodnotu ako fiat mutipla V8 5liter tvojho dedka.

Jediná nevýhoda, ceny. Len celozrnny rožok basic stoji 7,90 €, ktorý obsahuje sezam zo záhradky samotného šejka črevojeba z Dubaja

Ale inak, nádherné mesto. Krása strieda nádheru.

U nas v škole nikdy nejako nepodporovali radikálne smery typu nackov a podobných dobrosrdečných ľudí. Nie každý vždy môže o sebe povedať je ze hrdý za svoj osobný politický názor avšak tieto individua su viac ako len obyčajný bratislavský stokári pri hlavnej stanici. výnimkou je že oni dobiju každého kto im prekáža v ceste. či si čierny alebo biely, budu na tebe páchať trestný čin. skoro ako tvrdý richard. Spolu s petržalskými ciganmi a bezďakovskym ghettom ťa okradnú ešte predtým než stihneš vytiahnuť teleskop.